Slovenská mládež | Revue Nástup

  • Full Screen
  • Wide Screen
  • Narrow Screen
  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size

Slovenská Mládež .org | Revue Nástup | Aktuálne zvesti

Ad: Otvorený list veriacim v Rusko a Putina: Neverím v Putina a predsa som geopolitický rusofil

Užívateľské hodnotenie: / 2
SlabéDobré 

Ignác Milan Krajniak vo svojom otvorenom liste (www.poslednykriziak.sk) uvádza rozsiahle výhrady k proruskému a proputinovskému postoju slovenských kresťanov. Pre lepšie pochopenie polemiky s niektorými z jeho východísk a záverov budem musieť citovať obsiahlejšie než je zvykom, za čo sa vopred ospravedlňujem.

 

Veľa slovenských kresťanov uzrelo vo Vladimírovi Putinovi mocného zástancu kresťanstva a mnoho ďalších v Rusku mocný národ a štát, o ktorý by sme sa mali oprieť. Niektorí z nich sa to hanbia celkom otvorene priznať a maskujú to údajnou snahou o objektivitu v pohľade na ukrajinskú krízu. V ich argumentoch o Ukrajine však počuť iba kremeľské stanoviská, na Facebooku zdieľajú s nadšením propagandu desiatok čerstvo vyliahnutých proruských “spravodajských” portálov.Prečo je to tak? Pretože tí, ktorí Rusko nemajú radi, sú v niečom rovnakí ako vy, čo sa Ruska zastávate: Každý z nás potrebuje veriť, že robí niečo užitočné, že sa zastáva dobra a bojuje proti zlu. Každý z nás potrebuje veriť, že nie sme iba zvieratká snažiace sa o vlastný prospech, ale v našich životoch je niečo zmysluplné, čo nás presahuje.

A táto túžba po zmysluplnosti nášho života nás skôr alebo neskôr dovedie k potrebe niečomu alebo niekomu veriť. Čím viac sme frustrovaní, tým väčšia je túžba v niečo a niekoho veriť. Veriť v niekoho a niečo, čo dáva nášmu životu doteraz aj do budúcnosti zmysel.

Čítať celý článok...

Medzi revolúciou a kontrarevolúciou

Užívateľské hodnotenie: / 1
SlabéDobré 

(Hľadanie kontextu politického myslenia Jozefa Tisu)

(prednáška Mgr. Slavomíra Jančoka, 13.10. 2012 v RDPT Bytča, počas spomienky na 125. výročie narodenia prezidenta-mučeníka)

"Moderný štát je štátom ľudovým, čo toľko znamená, že je štátom, ktorý sa opiera o najširšie vrstvy ľudu, čo do svojho vzniku, čo do usmernenia vnútorného i zahraničného, že je teda stelesnením zmýšľania a túžieb svojho ľudu. Moderný štát, akokoľvek žije v atmosfére vytvorenej medzinárodnými silami a prispôsobuje sa im, priamo živelnou silou sa vinie k svojmu vlastnému koreňu, lebo vie, že od koreňa odtrhnutá rastlina býva  nielen hračkou vetrov, ale i rýchle vädne a uschne. Moderný štát je štátom poriadku, disciplíny a autority (...) je jednoliaty, lebo používa jednotnej miery voči každému v trestoch i odmenách bez ohľadu na pôvod, náboženské a spoločenské postavenie, nepripúšťa žiadne výsady iba zásluhu statočnosti a poctivosti (...) uznáva slobodu jednotlivca, podporuje iniciatívu každého, nakoľko sa ona účinne zapája do celkového záujmu. (prejav prezidenta v Sneme 6.2.1941).

Revolúcia je radikálna výmena pomerov politických, sociálnych a hospodárskych. Ale pod revolúciou myslia ľudia rôzne: podľa svojej povahy. Niektorí myslia pod revolúciou  ničenie hodnôt, nič iné ako ničenie; tí pod revolúciou myslia násilenstvo, nevedia čo chcú docieliť, ale chcú iba ničiť. Dejiny nám zaznamenávajú revolúcie, ktoré prelievali krv, zničili spoločenské triedy, ničili bez toho, žeby niečo urobili, postavili, vybudovali. Svetová revolúcia, ktorú hlásal Lenin a po ňom Stalin, je len utópia, ktorá prakticky značí ničenie všetkých hodnôt, ničenie po celom svete. (prejav J. Tisu, VVŠ HM, 10.3. 1942).

Nedajte sa mýliť, to nie je boj proti Rusku, ale je to boj za Rusko, aby sa konečne ruský národ vyslobodil zo starej kliatby. Nie, my proti ruským bratom nebojujeme, , ale my bojujeme proti satanovi z pekla vyšlému a budeme bojovať, pokiaľ nezničíme boľševizmus. Chránime tak poriadok, civilizáciu, spravodlivosť a sociálny poriadok. (J. Tiso na cyrilometodskom odpuste, Michalovce, 5.7.1942)

 

 

Čítať celý článok...

Vyhlásenie k 70. výročiu vojenskej vzbury na strednom Slovensku

Užívateľské hodnotenie: / 2
SlabéDobré 

Hlavné vedenie Jednoty slovenskej mládeže považuje za potrebné prijať spoločné stanovisko k udalostiam horúceho leta a jesene 1944. Toto stanovisko nevyčerpáva celú problematiku udalostí spred sedemdesiatych rokov, ani nenahrádza diskusiu o udalostiach.
Venuje sa iba z kresťanského pohľadu legitimity a sekulárneho pohľadu prirodzených práv prípustnosti a primeranosti využitia práva na odpor a recepcii udalostí katolíckou a evanjelickou inteligenciou v dobe udalostí a dnes.

I. Hodnotové predpoklady


1. Štáty získavajú mravné oprávnenie (legitimitu) z viacerých zdrojov, pričom jedným zo základných zdrojov legitimity je súhlas spravovaných (občanov, poddaných a pod.). V národnom štáte jedným zo základných zdrojov legitimity je súhlas národa. V kresťanských tradičných štátoch je jedným zo zdrojov legitimity aj súlad výkonu štátnej moci s Božským právom, v moderných spoločnostiach súlad výkonu štátnej moci s prirodzeným právom.
2. Národy majú právo na sebaurčenie, čo zahŕňa aj konštituovanie ich štátneho zriadenia a voľbu formy vlády. Právo na sebaurčenie nevyžaduje explicitné vyjadrenie obyvateľov, či národa, ale postačuje mu aj implicitné vyjadrenie súhlasu národa.
3. Ústavná vláda má vždy vyššiu legitimitu než vláda neústavná.
4. Národ má právo postaviť sa na odpor voči zásahom smerujúcim k odstráneniu ním zvoleného ústavného zriadenia. Toto právo na odpor voči tyranii je právo prirodzené (Bohom dané). Právo na odpor však možno použiť iba ako ultima ratio, teda vtedy ak činnosť ústavných orgánov je znemožnená, alebo ak samé tieto orgány odstraňujú ústavné zriadenie alebo zasahujú do ústavných práv a nápravu nemožno dosiahnuť inak (princíp ultima ratio).
5. Ak sa národ postaví na odpor ústavnej vláde s tým argumentom, že vláda stratila možnosť konať (je v slobodnom konaní hatená) alebo koná v smere porušujúcom základné zásady ústavy, sú prostriedky odporu viazané na proporcionalitu, a teda nesmú zložky odporu voči ústavnej vláde spôsobiť porušenia práv vo väčšom rozsahu než ho spôsobuje alebo než hrozí od ústavnej vlády, cieľom odporu nemôže byť odstránenie základov ústavného zriadenia zvoleného národom.

Čítať celý článok...

Do večného života nás predišiel slovenský bojovník Jozef Havelka

havelkaSo zármutkom v srdci nad stratou, ktorú jeho smrť predstavuje pre slovenské spoločenstvo v Pilíši, ale s pevnou dôverou v Božiu lásku a večný život odovzdávame správu , že vo štvrtok 10. júla 2014 vo veku nedožitých 66 rokov nás náhle a nečakane navždy opustil významný slovenský bojovník , dlhoročný starosta obce Mlynky (Pilisszentkereszt), zakladajúci predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, poslanec Slovenskej samosprávy v Mlynkoch a Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jozef HAVELKA.

Významný činiteľ spoločenského života Slovákov v Maďarsku sa narodil v Mlynkoch 28. septembra 1948.

Bol hrdý na to, že jeho rodičia a všetci predkovia boli príslušníkmi slovenskej národnosti. Jozef Havelka sa sebavedome hlásil k svojej slovenskosti a snažil sa všetko urobiť preto, „aby naša národnosť v Pilíši sa opäť dostala na miesto, ktoré jej patrí". Ako slovenský aktivista neúnavne pracoval v záujme toho, aby sa podarilo spomaliť asimiláciu. Cez dlhé desaťročia zužitkoval svoje skúsenosti aj v miestnej cirkevnej rade.

Počas 16 rokov aktívne napomáhal účinnej práci obecnej samosprávy, v rokoch 1990-1994 bol jej poslancom, v rokoch 1994-2006 pracoval ako starosta, ktorý bol na tento post zvolený vždy ako slovenský kandidát. K jeho dosiahnutým výsledkom a uskutočneným cieľom na čele vari najslovenskejšej obce v Maďarsku patria tie, ktoré majú vyslovene národnostný charakter, napríklad: slovenské tabule, pamätný park, miestne noviny, obnova starých náhrobných kameňov, vydanie obecnej monografie, družobné styky s obcami na Slovensku, atď...

Jozef Havelka bol predsedom Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov od jeho založenia v roku 1999 až donedávna.

Prácu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch buď ako starosta alebo ako jej podpredseda všemožne napomáhal od jej prvého zvolenia v roku 1994. V najvyššom volenom zbore Slovákov v Maďarsku pôsobil od roku 1999, v rokoch 2003-2007 pôsobil aj ako predseda Integračného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS). Od roku 2003 z poverenia Valného zhromaždenia CSS zastupoval záujmy Slovákov v Maďarsku aj v Medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisii pre cezhraničnú spoluprácu. Členom Zväzu Slovákov v Maďarsku bol od roku 1985.

Mimoriadne aktívny činiteľ verejného života Slovákov v Maďarsku, výnimočná osobnosť pilíšskych Slovákov, čestný občan obce Veľké Ludince (družobnej obce Mlynkov) bol ocenený Bronzovým krížom za zásluhy MR (2005) a Strieborným stupňom vyznamenania Ministerstva vnútra MR Za verejnú službu (2005).

Spomeňme si na neho v modlitbách! 

Kapitál a kontrarevolúcia

Po celý profesný život sa pohybujem v oblasti obchodného a majetkového práva, zmlúv a riešenia súkromnoprávnych sporov. Často počúvam o zmluvnej slobode ako o jednej zo základných hodnôt či princípov súkromného práva. Pritom pozorujem ako sa pomaly vytráca, zatláčaná do úzadia inými princípmi či výkladom práva. Čoraz väčšmi regulovaný obchod a právny styk je pritom "usmerňovaný" čím ďalej nejasnejšími, gumenými aj keď detailnými predpismi (chce to naozaj legislatívne umenie, napísať normu dlhú a nejasnú, nejasnosť sa kedysi spájala s krátkosťou úpravy, napr. Napoleon dal svojim ústavným právnikom svojho času úlohu "Píšte krátko a nejasne"). 

Triedna zápletka

V tomto prostredí sa veľká časť podnikateľov, najmä malých a stredných, dostáva do opozície voči panujúcemu režimu, pričom táto opozícia je životnou nevyhnutnosťou, nie vecou ideológie. Aj pomerne veľké, dokonca nadnárodné podniky sa stavajú do istej spoločensky angažovanej pozície, raz v pochybnom boji proti klientelizmu a korupcii, inokedy v podpore zjednodušenia regulácie.

Univerzálne "lex mercatoria"  medzinárodné obchodné právo čiastočne unifikované komisiami OSN a Dohovormi OSN pritom naráža na európsku unifikáciu, ktorá sa podstatne od "svetovej" odlišuje  a tým, že je výrazne rigidnejšia prezrádza že je predstupňom práva štátneho typu.

Samozrejme obchodníci nemajú vždy nejaký veľký právny rozhľad a zlý stav vymožiteľnosti práva, /čím sa myslí najmä rýchlosť priznania peňažného nároku z obchodnej zmluvy/ pripisujú raz súdom /nekonanie/ , potom advokátom, nejasnosti práva /parlamentom/, či jeho výkladu /administratíve i súdom/. Obchodníci vedia, že niečo je zle, predpokladajú že tendencia vývoja je negatívna, že ide o úpadok či rozvrat. Nevedia pomenovať jeho príčinu, a napokon nie je to ani ich úloha. 

Z takto navarenej nespokojnosti držiteľov kapitálu, by kontrarevolucionár mohol usudzovať na to, že kapitál by sa mohol stať spojencom kontrarevolúcie. Že vlastne, istým spôsobom aj ekonomickí liberáli hoci kultúrne a duchovne nám vzdialení, môžu napomáhať kontrarevolúcii. 

Kapitál

Či už je to ekonómia vychádzajúca z katolíckej sociálnej náuky, libertariánstva či socializmu, vidíme ich narábať s pojmom kapitál, držiteľ kapitálu, či podnikateľ. V súčasnej spoločenskej štruktúre je však obtiažne identifikovať, čo je kapitál, čo je to "výrobný prostriedok" a čo "tovar". Alebo inak, je čoraz jasnejšie, že ide o fotografický snímok reality, každý výrobný prostriedok je aj tovarom a kapitál tak možno už naozaj identifikovať len pracovne ako voľné zdroje na výrobu tovarov či uvedenie nových služieb na trh. S podnikateľom na tom nie sme oveľa lepšie, lebo množstvo ľudí oprávnených podnikať sú v skutočnosti zamestnanci či živnostenskí zamestnanci, na ktorých sa ťažko dajú vztiahnuť definície platné na podnikateľa ktorý vlastní nejaký počiatočný kapitál, ktorý investuje. 

V rámci kolektívneho investovania, modelu vymysleného na odčerpanie zdrojov, ktoré sa v klasickej ekonomike ťažko mohli považovať za "odčerpateľné zdroje" teda takzvaných úspor obyvateľov, sme na tom ešte horšie. Investor (držiteľ voľných prostriedkov) nie je kapitalista, ale spotrebiteľ, proti ktorému stojí na druhej strane "správca" jeho prostriedkov, profesionál, zaštítený systémom. Náš neskorosocialistický model teda ráta s tým, že kapitál na podnikanie neposkytujú držitelia kapitálu (teda skutočne voľných zdrojov, ktoré niekto "nahonobil" a teraz ich "investuje" lebo ich chce zhodnotiť) ale drobní sporitelia, ktorých úspory by ani v malom podniku nevnímali inak než ako takzvané "obežné zdroje" teda peniaze, o ktorých viete, že ich onedlho budete potrebovať. Presne na týchto peniazoch ľudí, ktoré nie sú úsporami, ale prostriedkami nevyhnutnými na obživu, obyvateľstvo pod tlakom zožierania úspor infláciou (štatisticky falšovanou - o nereálnosti inflačných čísel svedčí práve to, ako sa ľudia o svoje uložené peniaze boja) investuje - teda prenecháva svoje peniaze ako cudzí kapitál bankám a obchodníkom s cennými papiermi, aby ich zhodnotili, podstupujúc riziko že ich znehodnotia. 

Gordické rozuzlenie

Triedne uvažovanie nie je ľudskej psychike cudzie, lebo je napodobeninou stavovského zriadenia (a ako vieme, hriešna nezriadenosť túži byť uznaná a vnímaná ako zriadenie). Ale to  nič nemení, že neexistujú antagonistické triedy, ale stavy, ktorých zriadenie bolo rozvrátené, ale ktoré v zdravom spoločenstve musia spolupracovať. A teda uvažovanie spôsobom, ktorý pripisuje ktorejkoľvek spoločenskej skupine vo svete všeobecného rozvratu, akési lepšie vnútorné predpoklady na podporu kontrarevolúcie, sa ťažko môže opierať o realitu. Je to skôr príklad toho, ako rýchlo podliehame ilúziám.

Je nepochybné, že NIEKTORÍ podnikatelia, ako vlastníci kapitálu, ba aj len ako držitelia kapitálu cudzieho, môžu nielen pocítiť ale aj pochopiť, kam smeruje vývoj v Európe (ako predzvesť vývoja celosvetového).  Je možné, že NIEKTORÍ z nich aj aktívne podporia prípadnú snahu o návrat k Tradícii. 

To však nijako neumenšuje problém s klasifikáciou týchto skupín a ich oslovením. Ale takisto to neuľahčuje odhalenie kontúr toho, čo by malo byť kontrarevolúciou nastoleným poriadkom. Neostáva, len uchýliť sa opäť k potvrdeniu známej pravdy, že kontrarevolúcia nemá vládny program. Iba program politický. Návrat politiky samotnej. 

Stránka 1 z 3

Tu ste Hlavná stránka